Otázky a odpovede

Vybrali sme niekoľko najčastejších odpovedí. Ak medzi nimi nenájdete opodveď na svoju otázku, pokojne nás kontaktujte.

  1. Chcem podať sťažnosť na odvysielaný obsah, ako to mám urobiť?

    Sťažnosť, prešetrenie ktorej spadá pod kompetencie RVR, môžete podať elektronicky prostredníctvom formuláru, ktorý sa nachádza na našej webovej stránke alebo mailom či poštou. Formulár a podrobnejší postup podania sťažnosti nájdete tu: http://www.rvr.sk/podanie-staznosti

  2. Ako dlho bude trvať vybavenie mojej sťažnosti?

    RVR sa oboznamuje s obsahom sťažnosti a prerokúva ju na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní odo dňa jej doručenia. Prerokovaniu sťažnosti predchádza najprv vyžiadanie záznamov dotknutého vysielania od vysielateľa a vypracovanie monitorovacej správy (=popis obsahu záznamu a jeho analýza) pracovníkmi Kancelárie RVR. Ak RVR po prerokovaní sťažnosti a materiálov týkajúcich sa jej prešetrovania (záznamy vysielania, monitorovacia správa) skonštatuje, že k porušeniu zákona nedošlo, označí sťažnosť za neopodstatnenú a upovedomí o tom sťažovateľa. Ak podľa RVR sťažnosť obsahuje skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že mohlo dôjsť k porušeniu zákona o vysielaní a retransmisii, začne vo veci správne konanie. O výsledku sťažnosti bude sťažovateľ oboznámený po ukončení správneho konania.

  3. Mám otázky k úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (Koncesionárske poplatky), na koho sa mám obrátiť?

    Úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska RTVS (tzv. koncesionárske poplatky) upravuje zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 2 tohto zákona je účelom úhrady finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných RTVS. Keďže vyberateľom a príjemcom úhrady je RTVS, Rada pre vysielanie a retransmisiu nedohliada na dodržiavanie tohto zákona a nie je kompetentná ani oslobodzovať od platenia úhrady. Bližšie informácie sú dostupné tu: https://uhrady.rtvs.sk/domacnosti/caste-otazky

  4. Vysielateľ nedodržiava avizované vysielacie časy a dochádza k zmene v programe vysielania, porušuje tým zákon?

    Podľa zákona o vysielaní a retransmisii nie je povinnosťou vysielateľov dodržiavať avizovaný program vysielania a vysielací čas, ktorý je uvedený napríklad v upútavkách, alebo v prehľade programov. Keďže takéto konanie nie je v rozpore so zákonom, Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná v tejto veci začať voči vysielateľom správne konanie.

  5. Viacero programových služieb vysiela reklamné bloky v rovnakom čase, porušujú tým zákon?

    Vysielanie reklamných blokov na rôznych televíznych programových službách v rovnakom čase nie je porušením zákona o vysielaní a retransmisii. Keďže takéto konanie nie je v rozpore so zákonom, Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná v tejto veci začať voči vysielateľom správne konanie.

  6. Chcem prevádzkovať internetové rádio, aké mám povinnosti voči Rade?

    Živé zvukové vysielanie na internete, šírenie zvuku prostredníctvom internetu, šírenie zvukových informácií alebo iných zvukových komunikátov prostredníctvom internetu sa podľa § 3 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní nepovažuje za vysielanie rozhlasovej programovej služby. Takéto šírenie výlučne zvuku na internete nenapĺňa ani kritériá audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v zmysle § 3 písm. b) ZVR, preto nie je potrebné zaslať Rade oznámenie podľa §63a ZVR.

  7. Domáham sa práva na opravu podľa § 21 ZVR, môže mi Rada pomôcť, ak vysielateľ nesplní povinnosť odvysielať opravu?

    Prostredníctvom práva na opravu sa môže fyzická osoba, alebo právnická osoba bezplatne domáhať odvysielania opravy nepravdivých alebo skreslených údajov, odvysielaných v rámci rozhlasovej, alebo televíznej programovej služby vrátane internetového vysielania. Žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí byť doručená vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak toto právo zaniká. Vysielateľ je povinný na žiadosť osoby opravu odvysielať do 8 dní odo dňa doručenia žiadosti, ak sú splnené zákonné podmienky na jej odvysielanie. Rada pre vysielanie a retransmisiu nie je kompetentná sledovať a vyhodnocovať dodržiavanie tohto ustanovenia zákona. Pokiaľ si vysielateľ nesplní povinnosť, hoci boli naplnené všetky predpoklady v zmysle uvedeného ustanovenia, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.

  8. Môže vysielateľ na území Slovenskej republiky vysielať v českom jazyku?

    Zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v § 5 ods. 1 ustanovuje povinnosť vysielať rozhlasové programové služby a vysielanie televíznej programovej služby na území Slovenskej republiky v slovenskom jazyku, pričom zákon stanovuje určité výnimky. Čo sa týka českého jazyka, podľa výkladu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska slovenského jazyka. Z tohto dôvodu je možné vysielať v českom jazyku bez súbežného použitia slovenského jazyka, ak: • dabing v českom jazyku bol vyrobený a bol odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. 1. 2008, • ak ide o pôvodné jazykové prejavy jednotlivých osôb v českom jazyku, ktoré sú zaradené do spravodajských, publicistických a zábavných televíznych relácií alebo rozhlasových relácií. Pokiaľ ale ide o audiovizuálne dielo, ktoré je určené maloletým do 12 rokov, nie je možné odvysielať ho v českom jazyku ani za splnenia vyššie uvedených podmienok. Z toho vyplýva, že ak vysielateľ odvysiela redaktorské vstupy v českom jazyku, prípadne ak hostia v reláciách hovoria v českom jazyku a obsah nie je tlmočený, nejde o porušenie zákona.

  9. Z akých kritérií objektivity vychádza Rada pri posudzovaní spravodajských príspevkov?

    Jednou zo základných povinností vysielateľa je zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Zákon vyžaduje, aby názory a hodnotiace komentáre boli oddelené od informácií spravodajského charakteru. Medzi základné kritériá objektivity, z ktorých Rada vychádza pri posudzovaní spravodajských príspevkov patria: • relevancia (prezentácia toho, čo si zasluhuje pozornosť zo spoločenského hľadiska); • presnosť (najdôležitejšie kritérium kvality žurnalistickej práce, ktoré znamená, že správa by mala obsahovať výlučne fakty zodpovedajúce skutočnosti); • transparentnosť (požiadavka uvádzať pri kontroverznej problematike informačné zdroje potvrdzujúce spoľahlivosť informácií); • vecnosť (žurnalista by sa mal zdržať vkladania vlastných komentárov a hodnotení, na vyjadrenie vlastných stanovísk by mail byť vyčlenený osobitný žáner – komentár); • vyváženosť (rovnomerné zastúpenie nielen politických alternatív vo vzťahu k rozsahu a úprave konkrétnej správy, ale aj ľudí, ktorí sa k danej téme vyjadrujú v približne rovnakom priestore); • rôznorodosť (poskytovanie čo najširšieho výberu informácií); • aktuálnosť (rýchle informovanie o relevantných udalostiach); • zrozumiteľnosť (logicky správne radenie udalostí).

  10. Kedy je sťažnosť nepreskúmateľná?

    Rada môže prijať uznesenie o tom, že sťažnosť je nepreskúmateľná, ak zo sťažnosti nie je zrejmé, čím mal byť porušený zákon, ak sťažnosť neobsahuje dátum a približný čas odvysielania alebo poskytnutia programu, zložky programovej služby alebo zložky audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a názov programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v rámci ktorej mal byť zákon porušený. Sťažnosť môže byť vyhodnotená ako nepreskúmateľná aj z iných objektívnych dôvodov. Takýmto dôvodom je napríklad nedodanie záznamu vysielateľom na základe vyžiadania Rady. O konkrétnom dôvode, prečo je sťažnosť vyhodnotená ako nepreskúmateľná je sťažovateľ upovedomený.